Moja cesta nezačala ako po iné roky. Odlietal som z Bratislavy a nie z Košíc. Cez pasovú ako aj iné bezpečnostné kontroly som prešiel bez problémov. Odletová hala sa postupne zapĺňa ľuďmi. Čakáme 10, 15 minút a stále nemáme žiadne informácie o našom lete. Zrazu sa ozval príjemný, milý hlas, ktorý nám oznámil, že lietadlo bude mať 30 minútové meškanie. Týmto meškaním sa zúžili moje šance na bezproblémový prestup na letisku v Prahe, kde ma už očakával pán Bosák a samozrejme naše lietadlo do NYC. Na presun medzi terminálom C a terminálom A, odkiaľ odlietalo lietadlo do NYC som mal asi iba 15 minút. Po prílete do Prahy ma už čakal pán Bosák a spolu sme utekali do čakajúceho lietadla. Let trval 9 hodín a prebehol bez problémov. Pristáli sme o 15:00 miestneho času.

 

S p. Klárou Novotnou – veľvyslankyňou SR pri OSN v New Yorku

Američania sa nezapreli a hneď po výstupe z lietadla sme museli prejsť kontrolou, kde sme sa museli usmievať do fotoaparátov, aby si náhodou nemysleli, že chceme ohroziť americké záujmy. Snímanie odtlačkov prstov bola samozrejmosť. Presun cez celý New York bol veľmi zaujímavý, vzhľadom na to že sme použili ich MHD, 2x sme prestupovali v metre a dorazili sme na vytúženú autobusovú stanicu, kde sme nasadli na diaľkový autobus, ktorý nabral kurz na Washington. Cesta do Washingtonu trvala okolo 5 hodín a podstate sme je celú prespali. Vo Washingtone nás už čakal náš skvelý doprovod z veľvyslanectva. Zobrali nás na veľvyslanectvo, kde sme boli počas pobytu vo Washingtone ubytovaní.

 

S p. Kmecom – zástupca veľvyslanca v USA a p. Kukučkovou – kultúrna pracovníčka

     Prvý deň na veľvyslanectve bol v znamení stretnutí. Stretnutie so zástupcom veľvyslanca pánom Kmecom, generálnym konzulom pánom Klimom ako aj s riaditeľom pre ekonomický úsek pánom Bicanom, bolo pre mňa niečo úžasné. Večer sme boli pozvaní na výstavu spojenú s recepciou.

 

Capitol

     Druhý deň bol o „všeobecnom“ poznávaní Washingtonu. Navštívili sme nezabudnuteľný White House, Capitol, Lincoln Memorial a samozrejme sme nemohli vynechať známe washingtonské múzeá. Záver pekného dňa sme strávili v Kennedyho centre pri počúvaní prekrásneho koncertu.

 

White House

     Posledný deň strávený vo Washingtone bol takpovediac oddychový. Návšteva ZOO s famóznymi pandami, ako aj predstavenie uškatcov bolo niečo na čo sa nezabúda. Nočný Washington s príchuťou strašidelného Hallowenu bol milým prekvapením.
     Presun do Willkes-Barry prebiehal v noci a bol bezproblémový až na 2 hodinové meškanie autobusu. Do hotela sme dorazili o 01:00 ráno. O 09:00 nás už pred hotelom čakali Filip s Trudkou, ktorí si nás zobrali pod svoje ochranné krídla. Návšteva King´s Collage bola spojená s neočakávanou prezentáciou môjho projektu. O svojom projekte som hovoril študentom fakulty International Bussines. Okolo 14:00 sme sa presunuli do Chamber of Commerce vo Willkes-Barry, kde som sa prvýkrát stretol s členmi Slovak Heritige Society of Northeastern Pennsylvania. Bolo tu naplánované stretnutie s víťazmi miestnych ekonomických súťaží, kde mal každý možnosť prezentovať svoj projekt. Večera s členmi Slovak Heretige Society of Northeastern Pennsylvania prebehla v priateľskej a uvolnenej atmosfére. Nasledujúci deň sme navštívili miesta, kde Michal Bosák pôsobil, jeho banky, vilu a taktiež budovu, kde sa vyrábalo Bosákové Horké Víno. Večer sme boli pozvaní na rodinné stretnutie rozvetvenej rodiny Bosákovcov. Z rozprávania členov rodiny, ktorí si ešte pamätajú Michala Bosáka som sa utvrdil v tom, že to bol jeden najúspešnejších ako aj spravodlivých ľudí, ktorí tu pôsobili.
Vo Willkes-Barry sme si aj „zvolili staronového amerického prezidenta pána Busha.“
     Cesta do NYC prebiehala netradične cez deň. Na to, aký pohľad sa mi naskytol na New York asi nikdy nezabudnem. Vysoké mrakodrapy, nad Manhattanom 3 helikoptéry a v pozadí scenéria zapadajúceho slnka. Krása.... .

 

V budove OSN s p. Mlynárom

     Ubytovaní sme boli u priateľky Spoločnosti Michala Bosáka v apartmáne Mary Ann Sundry, kde inde ako na Manhattane. New York nemohol zaostať za Washingtonom a tak sa doobeda uskutočnila audiencia u veľvyslankyne pri OSN pani Kláry Novotnej. Nasledovala prehliadka samotnej budovy OSN. Hneď pri vstupe do budovy si nás odchytil prvý sekretár pán Michal Mlynár, ktorý nám robil diplomatický doprovod. Vďaka nemu sme mali možnosť navštíviť aj také miesta, ktoré sú bežným návštevníkom neprístupné. Navštívenie Valného zhromaždenia, ako aj Bezpečnostnej rady bolo niečo fantastické. Návšteva New Yorského prístavu so zrekonštruovanými historickými loďami nás vrátila spoločne o pár stoviek rokov naspäť v čase.

 

Olyphant banka

     Dopoludnie nasledujúceho dňa sme strávili návštevou Federal Reserve Bank, kde sme museli byť nahlásený 2 dni vopred a museli sme mať so sebou osobu s americkým občianstvom ako doprovod. Ale čo by bola Amerika bez všetkých jej príkazov a zákazov.
     Len tak mimochodom na vlastné oči sme tu videli 90 000 000 000 $ v zlate. To bol pocit, keď ste sa ich aspoň cez 2 mreže mohli dotknúť. Večera strávená u rodiny Dračovcov bolo niečo čo, mi pripomenulo domov. Vynikajúca kuchárka pani Ema sa nenechala zahanbiť a navarila ako pre desiatich. Po večeri som zostal udivený, keď mi pán Rudo Drač ukázal originál 2 $.
     Dostal ma tým, že túto bankovku je možné normálne použiť pri platobnom styku. Ako som sa dozvedel ide o limitovanú sériu, ktorú vydala Americká centrálna banka. Veľmi som sa potešil, keď mi jednu bankovku pán Drač daroval samozrejme aj s venovaním.

 

S p. Barrym Bosakom – vnukom bankára Michala Bosáka

     Tretí deň podobne ako aj vo Washingtone bol strávený prehliadkou New Yorku. Prehliadku Ground Zero, všetkým známu Wall Street sme absolvovali s Barrym Bosákom, ktorý tu dlhé roky pracoval. Samozrejme sme nemohli vynechať Empire State Building, Rockefeler Center. Pohľad z vtáčej perspektívy na Manhattan bol úchvatný. Vo večerných hodinách prebehla na našom konzuláte prezentácia môjho projektu spojená s besedou. Počas besedy vznikli konštruktívne nápady, ako vylepšiť môj projekt. Na večeru sme boli pozvaní pánom generálnym konzulom Ivanom Surkošom a niesla sa v znamení dobrej nálady a veľkých steakov. Sobotňajší deň sme putovali do Passaicu, kde sídli Slovak Catholic Sokol (dlhoročný vydavateľ amerických novín pre slovenskú komunitu v Amerike). Privítal nás pán Janko Holý a vďaka nemu som mal možnosť na chvíľku si podržať Pittsburskú dohodu z roku 1918. Po obede prebiehali horúčkovité nákupy, pri ktorých nám svojimi odbornými radami pomáhala aj Monika Rozek. Po západe slnka nás Monika zaviedla ku sebe domov, kde som sa zoznámil s jej manželom Ziggym ako aj s jej dvoma mladými dcérkami.

 

Ján Holý – šéfredaktor Slováka v Amerike a originál Pittsburskej dohody

     Nedá mi nespomenúť aj New Yorský maratón, ktorého som sa aspoň symbolicky zúčastnil. 50 000 dav ľudí rútiaci sa ulicami má v sebe niečo, čo sa nedá opísať slovami. Jednoducho to treba zažiť.
     Ziggy s Monikou boli takí láskaví, že nás v pondelok odviezli na letisko, kde sa s nami ako poslední rozlúčili.
     Čo dodať na záver ? Asi len toľko, že podobných 12 dní človek prežije len raz. Tie nezabudnuteľné chvíle človeka určite istým spôsobom poznačia, zistí že svet nie je len čierno-biely ale farebný.
     Chcel by som sa aj touto formou poďakovať všetkým tým, ktorý sa podieľali na organizácii celej tejto súťaže a ktorí prispeli k môjmu úspešnému pobytu v USA. Ďakujem.

Matej Mihálik