 |
 |
SPOLOČNOSŤ MICHALA BOSÁKA |
|
| CENA MICHALA BOSÁKA 2005 | ||||
|
Pobyt
v Prahe |
    
 |
22.3. Po noci prebdenej v diaľkovom autobuse na trase
Košice-Praha sme vystúpili akoby v inej krajine, v jarnom oblečení a
poltopánkach v zasneženej Prahe. Cesta zbehla pomerne rýchlo. Pán Bosák nám
takmer celú noc rozprával svoje zážitky nielen z predošlých ciest ale aj zo
života. V Bratislave sa nám (mne a Mirke) nad ránom pridala aj Hilda. Na hlavej
stanici v Prahe nás pán Bosák pozval na kávu, aby sme sa trocha prebrali a
aklimatizovali. Potom sme si to autobusom a električkou namierili na ubytovňu.
Pravda, ťažko sa nám ťahali kufre po 2 cm snehovej pokrývke, ale zvládli sme to.
Po príchode na evanjelickú ubytovňu, sme si trochu prispôsobili izbu a mali sme
zopár hodín na načerpanie nových síl.
23.3. Po predošlom namáhavom dni nás čakal ešte o čosi
namáhavejší. Keďže sme ráno trocha podcenili... museli sme na veľvyslanectvo
utekať ostošesť. Nakoniec sme to ale stihli. Veľvyslanec p. Ballek, na ktorého
som sa najviac tešila, nás aj so svojím tajomníkom p.Tichým prijal vo veľkom
štýle. Všetky tri sme sa ale pravdu povediac poriadne triasli a pritom sme na to
ani nemali dôvod. Pôsobí veľmi inteligentne a milo, aj keď už na prvý pohľad
vzbudzuje ohromný rešpekt. Takisto bol nadšený našimi projektmi. Z
veľvyslanectva sme si to namierili do Slovenského inštitútu k pánovi Očenášovi.
Samozrejme, aj tam sme sa ponáhľali...vlastne sme sa vždy a všade ponáhľali. Pod
Slovenským inštitútom sme sa šli pozrieť do Galérie, ktorá nám naozaj veľa
nehovorila, ale aspoň sme si tam zlepšili náladu. Dohodli sme sa s pánom Bosákom,
že si dáme hodinku pauzu. My sme šli na chutnú a drahú pražskú kávu priamo v
centre mesta a pán Bosák oprášiť známosti do knižnice. Potom sme sa mohli znova
ponáhľať na ďalšie miesta. Najprv sme absolvovali výstavu v Českej národnej
banke a potom nasledovala Galéria Miro, kde sme žiaľ nemali tú česť stretnúť sa
s pánom Mirom, pretože bol chorý, ale dostali sme od neho aj tak úžasné
darčekové poukážky, začo mu veľmi pekne Ďakujeme.
24.3. V piatok ráno sme znova mali rozcvičku ako sa
patrí... utekačky do CITIBANK, kde sa nám asi 2 hodiny venoval pán Balgavý,
ktorý nás zasvätil do tajov bankovníctva ako sme ho zatiaľ nepoznali. Rozprával
nám hlavne o burzách, ako to tam chodí, dokonca nám vysvetlil ako nakupovaľ cez
e-bay čo najefektívnejšie, ale aj o bezpečnosti bánk. Ponúkol nám triezvy pohľad
na život vo veľkomeste, obchodoch v čom a rizikách podnikania. Nezabudol
poukázať aj na všetky rizika spojené s našimi projektmi... ako aj o prevencii a
riešení. Po odchode z banky nás trocha nečakane pán Bosák dotiahol do
Slovenskému rozhlasu. Predstava prezentácie svojej práce v rozhlase nás značne
vystrašila, ale vykompenzovalo sa to prehliadkou rádia a výťahom páter-noster,
ktorému sme dali poriadne zabrať. Týmto sme zavŕšili naše tuším najobávanejšie
návštevovačky a nasledovalo trocha voľnejšie popoludnie strávene v nákupnom
centre, kde si Hilda hneď vylepšila deň FC CHELSEA taškou, no neostalo to len
pri nej. Keď sme hladné nabehli do fastfood-u, zrazu Hilda začula spev S.Isu a
viac jej ku šťastiu nechýbalo.
25.3. Nedeľa.... to bol deň. Deň strávený u Andìla na
FEBIO Feste, kde nás nakoniec pozval nielen pán Paulíny, ale aj pán Ballek a
Očenáš. Boli tam všetci a pritom ich tam bolo tak málo. Jednoznačnou hviezdou,
ktorá tam po celý čas žiarila bola pani Milka Vášaryová a potom dokumentarista
Fero Fedič. Obaja k nám boli veľmi milí a keďže sme dostali zopár lístkov na
filmy, čo sa tam premietali, vidieť všetky bolo nemožne, tak sme sa rozhodli pre
Baladu o siedmych obesených a Pátek aneb jiný den. Obidva filmy boli skvosty,
škoda len, že ten druhý bol francúzsky s anglickými titulkami. Našťastie sme si
zohnali elektronického tlmočnika. Po príchode na ubytovňu v neskorých nočných
hodinách sme mali ešte stretnutie s pánom Bosákom, kde zhodnotil celú cestu.
Eva Adamová |
