Do Mníchova sme dorazili pred obedom, 1. 10. 2004. Bol to rýchly príchod, rovnako ako aj celá cesta. Vo štvrtok som prišiel do Bratislavy obhájiť svoju prácu Ekonomické príčiny chudoby, toho istého dňa som sa vrátil do Košíc a hneď na druhý deň do Mníchova.
     Bol som ubytovaný v hoteli Olympia v časti Garching Hochbruck. Po uložení batožiny na izbe sme sa spolu s podnikateľmi pobrali na Oktoberfest. Moje prvé dojmy po prekročení vstupnej brány do areálu Oktoberfestu boli iba časťou toho, čo ma ešte len čakalo. Zástupmi ľudí sa dalo prechádzať len veľmi ťažko.
     Myslím si, že Oktoberfest nie je ani zďaleka iba o pive, ale o ľuďoch, pohode, dobrej nálade, priateľstve, súdržnosti a piesňach, či iných nemenej dôležitých veciach.
     Na druhý deň sme navštívili BMW múzeum, kde som spravil pár záberov. Po absolvovaní prehliadky v BMW múzeu sme sa vyviezli na Olympiaturm, Olympijskú vežu. Hore sme putovali výťahom, ktorý je veľmi dobre známy svojím zrýchlením a teda aj jeho vedľajšími účinkami. Vystúpili sme z výťahu – počasie bolo krásne, teda aj viditeľnosť bola veľmi dobrá. Pri pohľade na juh bolo možné vidieť vrcholky Álp. Priamo pred nami, bolo možné vidieť krytý olympijský bazén, futbalový štadión Bayernu, bolo možné vidieť ďalšie trénovacie futbalové plochy a samozrejme tenisové kurty, fabriku BMW s administratívnou budovou a samozrejme široko ďaleko celý Mníchov. Po tejto prehliadke sme sa šli naobedovať do reštaurácie pod touto vežou.
 

Pohľad z Olympijskej veže na Mníchov

     Keďže počas predchádzajúceho dňa som nemal prakticky žiadnu možnosť popozerať si atrakcie, kolotoče a suveníry, tak som sa venoval toho dňa prevažne prechádzke po festivale a podobným aktivitám.
     O šiestej poobede sme sa presunuli do mesta a keďže ma veľmi zaujíma aj nemecká kultúra, bol som veľmi rád, že aj takáto aktivita bola zahrnutá do programu. Centrum mesta pôsobilo oveľa pokojnejším dojmom – navštívili sme aj Hoffbrauhaus (HB), najstarší pivovar na svete. Taktiež Merienplatz a niekoľko ďalších zaujímavých lokalít. Na rozdiel od ostatných veľkomiest, v Mníchove je oveľa viac zelene. To taktiež spríjemňuje celkovú atmosféru tohto mesta.
 

Pohľad z Olympijskej veže na Mníchov

     Na tretí deň som sa s doprovodom presunul na Vollmann Strasse, kde nás prijal generálny konzul Slovenskej republiky v Mníchove p. Mišík. Po odprezentovaní mojej práce sme s pánom Mišíkom hovorili o problematike chudoby v krajinách tretieho sveta, samozrejme v súvislosti s nemeckou zahraničnou a taktiež ekonomickou politikou. Hovorili sme aj o konkurencieschopnosti Slovenska, jeho problémoch, ale aj výhodách, o rovnej dani a možnostiach rozvoja.
 

Stretnutie s generálnym konzulom SR v Mníchove, p.Mišíkom

     Stretnutie s pánom generálnym konzulom bolo pre mňa veľmi inšpiratívne. Slovensko má veľké šťastie, že ho môžu reprezentovať na takýchto dôležitých postoch ľudia ako pán Mišík.
     Nasledoval návrat domov. Po ceste sme sa zastavili sme sa v Degendorfe, malom nemeckom mestečku, kde som kúpil niekoľko nemeckých čokolád. Toto malé mestečko mi pripomínalo domov, domov bez preplnených ulíc.

     Čo dodať na záver ?
     Mníchov je naozaj krásne mesto a som veľmi rád, že som dostal príležitosť navštíviť toto mesto počas jeho najvýznamnejšieho, tradičného sviatku, Oktoberfestu.

František Lipták