Moje cestovateľské zážitky začali na vlakovej stanici v Prešove. Po stretnutí s Matejom Polačkom a p. Rudolfom Bosákom sme nastúpili na prípoj nášho vlaku do Bratislavy, ktorý však tradične meškal. Po desaťminútovej ceste vlakom sme nastúpili na autobus, ktorý nás kvôli výluke mal dopraviť na náš vlak. Všetko šlo relatívne hladko, len páni od železníc celkom neodhadli kapacitu nášho autobusu. Po strastiplnej ceste prípojmi sme nastúpili na náš vlak smerujúci do Bratislavy. Moje očakávania oddychu počas cesty v lôžkovom vozni sa veľmi nenaplnili, ale o to radšej som pozoroval príchod do nášho hlavného mesta. Nasledovala cesta z vlakovej stanice na letisko mestskou hromadnou dopravou. Mal som pocit, že všetkým ľuďom prekáža môj kufor a za každú cenu mi ho chcú zničiť.
 

Tower Bridge

     Po príchode na letisko šlo všetko hladko a črty našej cesty sa zjavne spríjemňovali. To však až do momentu, pokiaľ príjemný hlas hlásateľky neoznámil meškanie nášho lietadla. Po vytúženom nástupe na palubu lietadla sme už túžobne očakávali zážitky, ktoré nám prinesú nasledujúce hodiny. Po hladkom pristátí na Anglickom letisku Stansted sme nastúpili na autobus spoločnosti National Express smerujúci do Londýna na Victoria Station. Po dvojhodinovej ceste autobusom sme sa ocitli na pre nás neznámej stanici Victoria, kde sme sa stretli so zástupcom Slovak centra v Londýne Martinom Hakelom. Ten nás previedol prvou cestou pre mňa spočiatku nepochopiteľnou sieťou londýnskeho metra. Po asi polhodinovej ceste metrom sme sa ocitli v Londýnskej štvrti zvanej Hampstead. Po príchode sme sa stretli s p. Martinom Bosákom a p. Alexandrom Tarčom, autormi výstavy o Michalovi Bosákovi. Niekde som čítal, že Anglicko je rovinatá krajina. Ale naša cesta k miestu, kde sme boli ubytovaní podporovaná sústavným ťahaním ťažkého kufra tomu nenasvedčovala. Po prvom obhliadnutí si miesta, kde budeme bývať nás čakalo milé prekvapenie. Ubytovanie bolo na jednotku. Po chvíľke oddychu som sa spolu s Matejom vydal obzrieť si okolie. Až tam som pochopil čo znamená, keď niekto povie že je vonku vlhko. Večer nasledoval tak vytúžený odpočinok.
 

Prijatie u viceprezidetky banky EBRD p. Brigity Schmögnerovej

     Po prebudení som nemohol uveriť vlastným očiam. Dovtedy vlhký a upršaný Londýn sa zmenil na slnečné a jasné prímorské letovisko. Teploty už ráno sa šplhaly na úroveň tridsiatich stupňov. Plán dňa obsahoval stretnutie s p. Javorčíkom (Counsellor Deputy Head of Misson) na Slovenskej ambasáde v Londýne, kde sa mala konať výstava o Michalovi Bosákovi. Stretnutie bolo veľmi príjemné a poučné. Nahliadli sme aj do príprav výstavy spojenej s vystúpením konzervatoristov zo Slovenskej a Českej republiky. Samotná výstava prebehla bez problémov a myslím si, že pozvaných hostí veľmi oslovila. Nasledujúci deň nás čakal výlet do mesta Brighton, kde sme sa stretli s veľmi šarmantnými známymi p. Tarču, ktoré nás previedli prímorským mestečkom. Ochutnali sme pravú Anglickú kuchyňu a zažili sme nefalšovanú atmosféru futbalu v Anglickom pube.
 

    Nasledujúci deň sme mali dohodnuté stretnutie v Európskej banke. Tam sme sa stretli s p. Alenou Sabelovou, p. Igorom Očkom a s viceprezidetkou banky p. Brigitou Schmögnerovou. Od nich sme dostali cenné informácie o Európskej banke, o jej činnostiach ale aj o všeobecnom finančníctve v Európe. Po spoločnom obede sme sa rozlúčili a vydali sa na prehliadku mesta. Niekedy až neuveriteľné architektonické stavby nás dostávali do nemého úžasu. Po dni, ktorý bol náročný ale plný zážitkov sme dorazili do ubytovne, a chtiac-nechtiac sme si museli zbaliť veci a vychutnať si poslednú noc nášho pobytu v Londýne. Ráno pred odchodom sme sa ešte poslednýkrát prešli čarovnými londýnskymi uličkami. Cesta domov prebehla bez väčších problémov a zdraví a šťastní sme dorazili.
 

Múzeum banky Anglicka

     Myslím si, že tento pobyt mi dal viac, než som očakával. Dozvedel som sa mnoho nového, videl som neskutočné veci, navštívil som moju vytúženú krajinu. Moja vďaka patrí Spoločnosti Michala Bosáka a všetkými ľuďom, ktorí nám pobyt spríjemňovali.

Martin Vysocký

     Celé naše dobrodružstvo sa začalo 13.6.2006, asi tak o 22:00 hod. Ja, pán Rudolf Bosák a Martin Vysocký sme sa mali stretnúť na železničnej stanici v Prešove. Všetci sme prišli načas, ale akosi nám meškal vlak, vlastne na tabuli bolo napísané, že vlak je odstavený. Tak sme začali rozmýšľať, ako sa dostaneme do Bratislavy. Napokon naša cesta do Bratislavy vyzerala asi tak, že sme nastúpili na vlak v Prešove, potom prestúpili na autobus v Drienovskej Novej Vsi, ďalej nasledoval prestup v Kysaku na vlak do Košíc a v Košiciach sme prestúpili na rýchlik do Bratislavy, odkiaľ sme odlietali poobede. Ale samozrejme aj tam nám meškalo lietadlo. No všetci sme to brali s úsmevom na tvári a užívali sme si každú chvíľu. Konečne prišiel vytúžený let a krásny výhľad na Európu. Do Londýna sme prileteli v poriadku. Prvé dojmy boli skvelé. Počasie nesklamalo, tým myslím krásne zamračená obloha s jemným mrholením.

     Prvý deň sme mali stretnutie s pánom Martinom Hakelom, riaditeľom Slovak Centre v Londýne. Ten nás zaviedol na miesto nášho ubytovania, bola to štvrť Hapmstead, len tak pre zaujímavosť jedna z najdrahších častí Londýna. Ubytovanie bolo veľmi krásne, mali sme k dispozícii celé jedno poschodie domu. V Hapmsteade sa k nám pripojil aj pán Martin Bosák a pán Alexander Tarča – autori výstavy o Michalovi Bosákovi.
 

Big Ben

     Druhý deň sme mali stretnutie s p. Radovanom Javorčíkom – Chargé d´Affaires. Celé stretnutie sa nieslo vo veľmi príjemnej atmosfére. Potom sme sa pripravovali na vernisáž výstavy o Michalovi Bosákovi. Medzitým sa k nám pripojili aj ďalší naši krajania. Boli to známi p. Tarču a p. Bosákovcov, ktorí nás sprevádzali po pamiatkach v Londýne. Najväčší dojem v nás asi zenachal Big Ben, ktorý sa vypínal nad brehom Temže. To musí človek zažit, lebo obrázky sú vždy len obrázky. Po krátkej prehliadke mesta nasledovala vernisáž výstavy, ktorá bola spojená aj s hudobným koncertom a výstavou obrazov. Po skončení celého programu nasledovala recepcia, kde sme sa mohli občerstviť a získat nové kontakty.
 

Prijatie u Chargé d´Affaires SR v Londýne p. Radovana Javorčíka

     Tretí deň sme mali voľno, tak sme sa rozhodli ísť na výlet do Brightonu, prímorského strediska vzdialeného asi tak hodinu vlakom od Londýna. Boli sme sa tam pozvaní od našich krajanov, vlastne dvoch sympatických dievčat, začo im patrí veľká vďaka. Najväčší zažitok odtiaľ bolo asi to, keď sme videli vysoké dievča so psom, ktorá sa nám zdala ako veľmi pekná a sympatická. Celé sa to v nás upevňovalo tým, že po celý čas ako prechádzala okolo sa na nás pozerala. Už sme si začali myslieť (aspoň ja a Martin Vysocký), že sme aj my príťažliví. No po chvíli nás z toho vyviedla iná okoloidúca slečna, ktorá zahlásila: „It’s a man“, čo znamená, „to je muž“. Na čo hneď nasledoval veľký výbuch smiechu.
 

EBRD – Európska banka pre obnovu a rozvoj

     Štvrtý deň sme začali stretnutím s p. Alenou Sabelovou, p. Igorom Očkom a p. viceprezidentkou Brigitou Schmögnerovou v European Bank for Reconstruction and Development. Tam nám následne vysvetlili princíp fungovania banky a taktiež sme diskutovali o našich projektoch. Potom nasledoval obed, na ktorý nás pozval p. Očka a p. Sabelová. Po skončení tohto stretnutia sme mali čas len na balenie a posledné nákupy suvenírov.

     Ako som na začiatku povedal, zlý začiatok, ale dobrý konec. No aj ten začiatok sme si vychutnávali, takže celý výlet bol skvelý. Takže posledné slová budú patriť Spoločnosti Michala Bosáka, ktorej chcem poďakovať za takýto neopakovateľný zážitok.

Matej Poláček